Úvod... Kresby. Básne.. Človek je to, čo zo seba urobí - Sartre, urobíme zo seba kurvy a nepoznajú nás pod mejkapmi, ach čosi také: beletrizovať lásku ! - vzdychá nástenná maľba, stenajú grafity, žánrové vržďanie a ty čakáš na mňa opretá ostenu "al fresco" a vymurujeme priečku do galaxie. Moje myšlienky už kryštalizujúce v kosoštvorcovej sústave a kardinalita tvojej lajt podprsenky, kardinalita množiny s dvoma prvkami je dva, pleť na tej jazýčkovej, Samantha Fox a jej plagátová bravúra, žubrienky a Benátky, august letmo. Hmotnosť, rozloženie látky vo vesmíre zásadne ovplyvňuje kvalitu časopriestoru -teda nahým by nám to prefrčalo rýchlejšie, chĺpky ladené do burbonova, tvoj ľúbezný klitoris, rozpúšťadlo - bordová gumička, a budem prosíkať takto: ale zlatko, prosím, veď ja som ti vtedy zjedol žuvačku. Sánky pre tvoje na začiatku zdvihnuté pery, v Austrálii je ružové jazero a nikto nevie prečo. Že ruky sa oslobodzujú terorom a musíš byť odhodlaná otrhať si krídla, aby si mohla robiť tú mravenčiu prácu, potom si pripijeme na vošky, dáme duel v hysterickom šarme - na kolesách z traktora o dušu, vyprstujeme palčiaky, tieto vianoce odmávame záchodovým zvonom, zrýmujeme šťastné konce a vynadáme oponám do teatrálnych záclon, zabudneš na popoťahovačky so soplom, Láska, na atrapnú chuť mimikier a očividnú travestiu pávov a pohnutie na fotkách, zabudneš v akých okolnostiach sú ploty, zabudneš na bravúrne hurá, oblaky so svojími súmračnami - bude tu len blysnutie v altánkovej sfére, hmlovina Malboro, brošńové prípony, prsia predurčené na kontakt a lakmusový papierik na stužkovej - iba najživšia a najvášnivejšia prestupná minúta pred pocikaním. Späť... Ďalej.. Viac...